Skip to content

S Jozefom Karikom o knize Slovanská magie

Únor 14, 2014
by

Mgr. Jozef Karika vyštudoval filozofiu, históriu a didaktiku na Univerzite Mateja Bela v Banskej Bystrici. Štúdium ukončil obhájením diplomovej práce na tému Fenomén mágie v 20. storočí.

Základy ezoterného nazerania sveta získal v kruhu Sophia pod vedením RNDr. Emila Páleša, CSc.. Jeho ďalšie smerovanie sa upieralo prevažne k mágii, ktorú študoval aj na anglickej škole okultných vied Servants of the Light.Neskôr viedol slovensko-české lóže medzinárodných magických rádov Ordo Templi Orientis Antiqua a La Couleuvre Noire. Podielal sa tiež na založení slovenskej pobočky medzinárodného rádu Thelémskeho Zlatého úsvitu. Bol kmeňovým autorom internetových stránok Garden of Magick; pod rôznymi pseudonymami prispieval do niekoľkých internetových stránok venovaných problematike mágie. Vo vydavateľstve Vodnář publikoval knihu Slovanská magie. Pracuje ako historik a publicista.

Váš pokus spísať podrobný a zároveň mnohostranný pohľad o tradícii slovanskej mágie, je naozaj jedinečný. Jedinečnosť však určite nie je hlavnou devízou vašej knihy Slovanská magie. Prečo je táto téma dôležitá pre vás?

Priznám sa, že túto otázku som si počas písania i po vydaní knihy neraz kládol aj ja. Je k tomu možné uviesť veľa dôvodov, ako napríklad silnú magickú potenciu slovanskej spirituality, jej zvláštnu krásu a príťažlivosť, potrebu rituálov prispôsobených slovanskému naturelu atď. To všetko sú ale skôr akési vedľajšie dôvody, aj keď sami osebe môžu byť dôležité. Ten skutočne pravý a hlbinný dôvod treba hľadať vo sférach, ktoré sa vymykajú verbálnemu podaniu. Úplným začiatkom tvorby bola evokácia takpovediac „naslepo“, ktorá sa odohrala pred niekoľkými rokmi – išlo o evokovanie entity jedného zvláštneho symbolu získaného mojou, pre mágiu výrazne nadanou, známou, pri experimentovaní s jej nevedomím.

Nevedeli sme, o aký symbol ide, ani čo sa „za ním“ skrýva, no fascinoval nás svojou bizarnou krásou a zvláštnou energiou. Tento symbol som neskôr použil ako evokačný obrazec, vďaka čomu vznikol kontakt s magickou entitou (prípadne atavistickým obsahom nevedomia) nesúcou výrazné slovansko-perzské signatúry, ktorá sa stala akýmsi inšpirátorom prvotného impulzu k spísaniu knihy. Azda pričinením toho, čo Carlos Castaneda označuje „silou“, sa potom vonkajšie okolnosti uspôsobili tak, že som pri písaní mohol spolupracovať s najvýznamnejšími osobnosťami českej magickej scény i s ďalšími skvelými ľuďmi, bez pomoci ktorých by kniha zrejme nebola vznikla.

Je vôbec možné po toľkých storočiach hodnoverne interpretovať či spoľahlivo oživovať slovanské magické rituály?

Domnievam sa, že to možné nie je a práve preto som svoj systém slovanskej mágie nestaval na snahe po oživovaní autentických podôb rituálov a kultov, ale skôr na postmodernistickom magicky účinnom prístupe, spočívajúcom v združovaní takých prvkov (samozrejme pri dodržaní pôvodnej slovanskej spirituality ako usporadúvajúceho podkladu), ktoré sa v magickej praxi ukazujú byť efektívne, aj keď nemusia byť stopercentnou súčasťou pôvodných foriem duchovnosti a ich hodnoverných interpretácií.

Pre niekoho je tento prístup plne vyhovujúci, inému môže pripadať sporný a pre ďalšieho je úplne nevhodným. Dôležité je zameranie a základné naladenie mága. Zatiaľčo nejeden praktik chaos-mágie takéto niečo uvíta, niektorý stúpenec tradicionálneho prúdu môže čo i len náznak spojenia hebrejskej kabaly so slovanskými božstvami považovať priam za svätokrádež. Myslím si, že je prirodzené, že by som ťažko mohol písať o magickej praxi mne nevyhovujúceho typu a naopak – že najviac prínosných informácií dokážem podať vtedy, keď ako autor sprostredkúvam poznatky získané takým jej typom, ktorý mi vyhovuje najviac.

V súvislosti s knihou hovoríte o novoaeonskom pohľade. Čo to presne znamená?

Výraz „novoaeonský“ je natoľko komplexný a mnohorozmerný, že je obtiažne vymedziť ho úplne presne. Sociológovia i historici sa zhodujú v tom, že kdesi na rozmedzí 19. a 20. storočia, resp. v prvej tretine 20. storočia nastala predovšetkým, ale nielen, v západnej kultúre zmena, ktorá postihla celú jej štruktúru a prejavila sa v sociálnych, kultúrnych, vedeckých, priemyselných i duchovných oblastiach. Názory na príčiny tejto zmeny sa rôznia, no niektorí vizionári, ako napríklad Aleister Crowley alebo Gustav Meyrink, ju akoby pociťovali už v predstihu.

Pod označením „novoaeonské“ magické prúdy chápem také učenia (nielen Crowleyho Thelému poznačenú možno až zbytočne veľkou dávkou religiozity), ktoré vychádzajú z tohto zmeneného stavu spoločnosti i jednotlivca v nej, teda z faktu príchodu „nového aeonu“ (novej vnútornej kvality doby) a nezostávajú zakorenené v dobe „staroaeonskej“, ako je tomu v mnohých tradicionálnych prúdoch. Konkrétnosti týchto zmien je treba študovať napríklad v nietzscheovskom filozofickom odkaze, v existencializme a neskôr v postmoderne. Cennou pomôckou môžu byť tiež známe diela Oswalda Spenglera.

V skutočnosti je teda „nový aeon“ vlastne umelý pojem zastrešujúci zmenenú strategickú pozíciu jednotlivca so svetom, ktorý ho obklopuje. Obdobným príchodom „nového aeonu“ bol prechod zo staroveku do stredoveku, nástup renesancie a humanizmu, či rozmach priemyselnej doby. Dnes je to prechodová plocha od priemyselnej spoločnosti do informačného veku.

Okrem takejto charakterizácie „nového aeonu“ však existuje veľké množstvo charakterizácií iných, napríklad ortodoxná thelémska definícia, charakteristika novognostická, či klasifikácia aeonov podľa Petera Carrolla.

V úvode knihy píšete, že kniha nie je určená mnohým, a najmä nie začiatočníkom. Nemôže veci takáto popularizácia uškodiť? Nemáte strach, že by niektorým neopatrným dobrodruhom mohlo to, čo je v knihe uvedené, ublížiť?

Začiatočníkom nie sú odporučené len niektoré pokročilé magické techniky opisované v druhej polovici knihy, ako napríklad privolávanie siedmych veľkých slovanských božstiev, konštruovanie náročnejších druhov magických štvorcov, komunikácia so slovanskými magickými entitami atď. Prvá polovica knihy naopak obsahuje mnoho informácií, cvičení a základných rituálov, ktoré sú pre začiatočníkov priamo určené.

K tej poslednej otázke môžem povedať len toľko, že nesprávna aplikácia týchto informácií za istých okolností môže aj ublížiť (tak ako nesprávna aplikácia stoviek iných informácií). Svojich čitateľov však nepodceňujem a verím v ich rozvahu i zdravý úsudok. Vo väčšine prípadov okrem toho platí, že to, čo vám žiadnym spôsobom nemôže ublížiť, vám ani žiadnym spôsobom nemôže pomôcť. A naopak.

Je nepochybné, že ste urobili ohromný kus práce a že z vášho diela budú mať osoh nielen tí, ktorí sa zaujímajú o praktické aplikovanie mágie, ale aj tí, ktorí zhromažďujú rôzne analógie. K čomu by mala vaša kniha nasmerovať tých, ktorí sa ňou budú naozaj vážne a dôsledne zapodievať?

Všeobecnú charakteristiku takéhoto smerovania by som udával nerád – som za slobodné experimentovanie. Ale najbližšie môjmu prianiu by zrejme bola odpoveď, že by som bol rád, keby moja kniha čitateľov nasmerovala k tvorbe vlastných rituálov, k rozvíjaniu samostatnej kreativity a posilňovaniu individuálneho cítenia pre magické. Oveľa viac než vyučovať, či zjavovať „ezoterné“ poznatky v tradičnom zmysle, ma baví privádzať záujemcov k objavovaniu vlastnej magickej potencie, k prebúdzaniu ich osobného sebavedomia a v konečnom dôsledku k tomu, aby si tých, ktorí sa magickej alebo ezoterickej praxi venujú dlhý čas, síce mohli a chceli bez predsudkov vypočuť, ale aby od nich, ich učení a interpretácií, neboli v žiadnom smere závislí. V tomto duchu sa snažím pôsobiť aj v individuálnych kurzoch mágie a poradenstve pre záujemcov, ktoré vediem.

Paralely medzi mytológiou starých Slovanov a mytológiou egyptskou či židovskou kabalou, o ktoré sa vo vašej knihe často opierate, vyznievajú azda priodvážne, i keď v hlbinách vekov určite majú svoje archetypálne opodstatnenia. Zrejme si uvedomujete riziko, že takéto paralely, hoci veľmi inšpiratívne a v tradičnej i modernej mágii celkom prirodzené, môžu čitateľov viesť k zjednodušujúcim a mylným názorom…

Presne ako naznačujete – ide tu o hľadanie vzťahov v archetypálnom, či presnejšie v psychomagickom význame, nie v rovine autentického historického vývoja. Pri spätnom pohľade vnímam, že tento moment mohol –a snáď aj mal – byť v texte akcentovaný výraznejšie, aby sa predišlo jeho nesprávnemu chápaniu. Uvádzať do priamych vzťahov božstvá slovanského, egyptského, rímskeho, gréckeho a germánskeho panteónu by bolo vo väčšine prípadov samozrejme nezmyselné, aj keď nemožno poprieť, že k určitému vzájomnému ovplyvňovaniu starovekých kultúr naozaj dochádzalo.

V zozname použitej literatúry možno nájsť diela autorov, ktorých mená môžu nejednému záujemcovi nahnať strach. Napríklad Al Alhazred, Lovecraft, Aleister Crowley. Niektorý z čitateľov nadobudnú dojem, že sa opierate o obskúrne a v istom zmysle chúlostivé pramene…

Skutočne sa o ne opieram… Strach býva často považovaný za jedného z najvernejších sprievodcov mága. Ako autor by som bol trochu sklamaný, keby ho čitateľ pri štúdiu mojej knihy nepocítil aspoň štipku. Strach sa dostavuje vtedy, keď prekračujeme hranice známeho a vstupujeme do zón neznáma. Carl Gustav Jung upozornil, že strach i pocity odporu sú pri zostupovaní do hlbín nevedomia vždy prítomné. Ich absencia môže znamenať, že sa nepostupuje priamo, nedochádza k skutočnému rozširovaniu obzoru alebo, že pozornosť nie je venovaná tým psychickým zložkám, ktoré by ju potrebovali najviac. Paleta negatívnych emócií, od strachu cez hnev až k pobúreniu, je jedným z najbežnejších nástrojov, ktorým sa bežné usporiadanie osobnosti, alebo ego v psychologickom význame, bráni pred tým, čo by mohlo spôsobiť zmenu zabehanej štruktúry. To, čo vás pri prvom kontakte najviac vystraší, rozhnevá alebo rozmrzí, je treba podrobiť najdetailnejšiemu skúmaniu. To, čo vyvoláva výhradne pozitívne pocity, je z hľadiska skutočného vnútorného rozvoja takmer nepoužiteľné. Skúsenosti ma presviedčajú tiež o tom, že čím euforickejšie napríklad kniha pri prvom kontakte pôsobí, tým je jej dopad na podstatné vnútorné zmeny z dlhodobého hľadiska plytčí.

S trochou nadsázky možno povedať, že historicky najprínosnejšie pre teóriu i prax mágie sa ukázali byť tie osobnosti, ktoré vo svojom okolí dokázali vyvolávať najväčší strach. Keď pristupujem k novému autorovi píšucemu o mágii, jednou z prvých vecí, ktoré si všímam, je, či vo mne to, čo píše, vyvoláva aspoň trochu obáv, neistoty alebo strachu. Mágovia, ktorí vo mne tieto pocity nevyvolávajú, pre mňa osobne nie sú príliš zaujímaví. Tí, ktorí svojimi textami, tvrdeniami, vystupovaním alebo pôsobením dokážu vyvolávať vnútornú hrôzu a otrasy, majú tendenciu byť v konečnom dôsledku najviac prínosní pre osobný rast i všeobecný progres. Stačí si všimnúť, že existujú stovky bielych mágov, no na vývoj mágie vplývajú v zásadných bodoch spravidla osobnosti pohybujúce sa na hrane bielej a čiernej mágie, alebo dokonca túto hranicu prekračujúce. Za 20. storočie uveďme aspoň Austina Osmana Sparea, Aleistera Crowleyho, Eugena Groscheho, Michaela Bertiauxa a Kennetha Granta. V západnom svete len ťažko objavíte progresívny magický prúd príťažlivý pre nastupujúcu generáciu záujemcov, ktorý by priamo nečerpal z diela aspoň jedného z nich, či už je to chaos-mágia, Theléma, týfónská tradícia, saturnský prúd alebo moderné vúdú kulty.

Jedným dychom však treba dodať, že táto skutočnosť by nemala byť dôvodom k ospravedlňovaniu alebo oslavovaniu takého druhu správania sa a prístupu k svojmu okoliu i blízkym, aký prezentoval napríklad Crowley. Étos vlastného života nech je dôležitým faktorom pri posudzovaní diela, veľkosti i seba-realizácie každého mága.

Je teda možné považovať vašu Slovanskú mágiu za knihu napísanú v duchu crowleyánskej tradície?

Skôr by som povedal, že kniha výraznou mierou čerpá aj z crowleyánskej tradície, no obsahuje tiež prvky iných magických prúdov, ako napríklad chaos-mágie, či učenia Michaela Bertiauxa.

Prečo ste považovali za potrebné v jednej z príloh knihy hovoriť aj o problematike vampirizmu?

Vampírska mágia v zmysle oživovania dračích, či plazích atavizmov v psychike, ako i možnosti ktoré ponúka, mi pripadajú veľmi interesantné po teoretickej i praktickej stránke. Domnievam sa tiež, že stretu s týmito obsahmi v nás samých sa na určitom stupni vnútorného rozvoja nemožno vyhnúť. Západná okultná tradícia hovorí o strete s lunárnym strážcom prahu alebo temným dvojníkom, Castaneda to rečou mexických šamanov nazýva zlou stránkou druhej pozornosti, Jung rozpracúva teóriu psychologického tieňa; reflexie sa dajú objaviť aj v čínskej, indickej alebo africkej tradícii.

Takmer každý, kto sa dlhšie zaoberá mágiou, myslím tou skutočne mocnou, sa po určitom čase stretne s vampírom vo svojom vnútri. Do prílohy Slovanské magie som kapitolu venovanú tomuto problému zaradil z takého istého dôvodu, ako ďalšie dve kapitoly, ktoré považujem za zásadne dôležité pre magickú prax: Ako objaviť svoju pravú vôľu? A O nebezpečiach magickej cesty.

Na čo sa upriamite vo vašej ďalšej knihe?

Moja druhá kniha, ktorú práve dokončujem, je venovaná teórii a predovšetkým praxi s energiami, silami a bytosťami tzv. odvrátenej strany Stromu života, sveta zla, démonov a tieňov, kabalisticky označovaného ako klifot. Vzhľadom k povahe doby v ktorej žijeme, mi pripadá nanajvýš aktuálne a potrebné sa aj z magického hľadiska zaoberať problémom zla, podrobiť ho skúmaniu a seba konfrontácii s ním.

Je možné, dokonca pravdepodobné, že táto kniha vystraší tých, ktorí po prečítaní Slovanské magie ešte „nájdu odvahu“ na môj ďalší titul. Mojim cieľom však nie je dosahovať horné priečky rebríčkov predajnosti ezoterickej literatúry, ale ponúkať vo svojich knihách to, čo považujem za naozaj důležité (v ČR tuto knihu vydalo v dubnu 2005 nakladatelství Vodnář a jmenuje se Zóny stínu – pozn. Bratrství.net).

otázky kladl: Peter Macsovszky

převzato z:  http://www.putnici.sk

Advertisements
No comments yet

Zanechat Odpověď

Vyplňte detaily níže nebo klikněte na ikonu pro přihlášení:

WordPress.com Logo

Komentujete pomocí vašeho WordPress.com účtu. Odhlásit / Změnit )

Twitter picture

Komentujete pomocí vašeho Twitter účtu. Odhlásit / Změnit )

Facebook photo

Komentujete pomocí vašeho Facebook účtu. Odhlásit / Změnit )

Google+ photo

Komentujete pomocí vašeho Google+ účtu. Odhlásit / Změnit )

Připojování k %s

%d bloggers like this: