Skip to content

Posolstvo z Dňa predkov

Listopad 16, 2011

Mokoša

Nejen pro zdůraznění toho, jak to u našich východních sousedů na pohanské scéně žije, zveřejňujeme níže dvě reportáže.

Z príležitosti Dňa predkov sa Rodnoverci z rôznych kútov Našej nádhernej zeme stretli pri najväčšom gotickom hrade v strednej Európe – Spišskom hrade ktorý sa nachádza pri chránenej krajinnej oblasti Dreveník, ktorá je pomenovaná podľa Slovanského hradiska ktoré tam kedysi stálo. Počet účastníkov bol oproti iným udalostiam vysoký, čo len dokazuje stále väčší počet ľudí, ktorý nie k tejto viere prišli ale sa na ňu rozpamätali vďaka kolektívnemu vedomiu Slovanov, ktoré sa nachádza v každom z nás a ktoré je práve potlačované liberálnymi a dekadentnými vplyvmi. Počas príprav na večerný obrad sa viedli medzi rodnovercami zaujímavé diskusie na historické a aktuálne témy. Ešte pred obradom sa väčšina odpojila a vydala sa na prechádzku po skalnom meste z dôvodu obdivu nad touto krásou prírody, lezenia po skalách a živého vnímania Slovanského ducha pretrvajúceho v týchto miestach. Hradisko Dreveník, bolo kedysi zničené a teraz sme v situácii kedy aj chránená krajinná oblasť Dreveník je v dezolátnej situácii – doslova z jednej strany je po kúskoch rozbíjané ťažkými mechanizmami, a na strane druhej periodicky odpadkami a vypaľovaním trávy devastované zo strany parazitov.

So zotmievaním sa rodnoverci zoskupili okolo obradného ohňa a pod vedením skúseného kolduna Vlka Ohnivého Draka začal obrad. Súčasťou obradu bolo aj prijatie tradičných mien Svetislav, Velemíra a Blahosej a prijatie Sambora do Občiny. Obrad sa konal z príležitosti prepojenia svetov mŕtvych a živých a postupne si zapaľovali sviečky v jaskyni a prinášali k obradnému ohňu. Celý obrad bol pretkaný mystickou atmosférou tmy, mesačného svitu, ohňa, lesných vôní, zvukov píšťal a mocných slov Koldunových. Zvŕšením obradu bolo poďakovanie účastníkov za všetko čo im bolo udelené aj dobré aj za zlé, aby sme pochopili dualizmus ktorý na nás stále vplýva pretože bez prehry sa nemožno tešiť víťazstvu, bez smútku sa nemožno tešiť šťastiu a bez choroby sa nemožno tešiť zdraviu. Práve z nesprávneho pochopenia dualizmu sa z ľudí stávajú ateisti a vyznávači falošného ega.

Koldun často zdôrazňoval slovo zodpovednosť. Zodpovednosť za skutky, za prenesenie pamäti veľkolepej práce ako aj preliatej krvi naších predkov za nás a zodpovednosť za to že na jednej strane sme len článkami dlhej reťaze Slovenskej ale na druhej strane hybateľmi momentálnej situácie Slovanov. Musíme si uvedomiť aká veľká je zodpovednosť na nás, tu neexistuje nikto iný, kto za nás sa bude vzdelávať, bude rodiť deti, bude chrániť prírodu, bude chrániť našu zem.

A preto vyzývam všetkých Slovanov aby si neotupovali čistú myseľ alkoholom, zdravie cigaretami a dušu podvratným umením a začali konať, každý skutok zaváži, každá činnosť bude posudzovaná. Hmotné statky sú pominuteľné ale zánik krvi a národa je večný. Preto sa zdokonaľujme každým naším činom a konajme dobré skutky.

Jozef

Druhá reportáž:

Tour de Mokoša

Dni sa začali skracovať a zem sa čochvíľa uloží k spánku. Na tento deň sme boli pozvaní ďaleko na západ, kde sa konal obrad uctenia si našich predkov a bohyne Mokoši. Cesta bola skutočne dlhá – našim cieľom bol hrad Podbranč situovaný na západnom Slovensku v okrese Senica. Ako sme tak dumali, prišla mi na um myšlienka zastaviť sa na druhý deň cestou domov v Nitre na obrad, ktorý organizovali Dažbogovi vnuci. Po kontaktovaní Budislava sme boli pozvaní, teda aj na obrad nasledujúceho dňa v Nitre. Priznám sa, že precestovaného veľa nemám a tak sme spolu s Kubom dúfali, že prídeme včas na správne miesto. V Trnave nám síce ušiel autobus, ale vďaka nášmu navigátorovi a zároveň hostiteľovi sme po pár telefonátoch došli na očakávané miesto. No poviem vám, že tak pekný a tichý kraj som nečakal a bol som príjemne prekvapený. Dedinka pod hradom mala velmi pekné čaro stredovekého podhradia a cítil som sa tam ozaj príjemne. Hneď ako sme sa ubytovali išli sme utíšiť hlad do miestnej krčmičky, ktorá pôsobila veľmi útulne a už o chvíľu sme sa dali do reči so zhovorčivým krčmárom.

Pomaly sa už aj stmievať začalo a tak sme sa pobrali spolu s naším hostiteľom pripraviť miesto konania obradu. Kam sme išli to sme veru nevedeli, len sme kráčali tmavou cestou a potom durchom lesom hore. Kým sa dostavila ostatná skupina ľudí z ktorých som zatiaľ takmer nikoho nepoznal, pripravili sme miesto pre slávenie tohto sviatku. Skoro by som zabudol, no ocitli sme sa na mieste kde kedysi stálo hradisko, žiaľ veľa z neho nezostalo no atmosféra tohto miesta bola čarovná. Obrad bol charakteristický a mal osobitý prístup a spôsob oslavy Mokoši, pretože hneď na úvod začali ženy spievať pieseň na počesť ich bohyne. Takisto uctenie predkov malo svojský charakter a po niekoľkých prípitkoch sa osmelil už takmer každý. Prejavenie svojej vďaky sa tak dostalo bohom i predkom, každému na koho sa spomínalo. Po obrade nálada ostala pozitívna a niektorí začali hrať na nástroje, ktoré si priniesli, ja síce bongá extra nemusím, ale čo už ak nieto bubón. Nadišiel čas hostiny a to už sme boli všetci v teple kultúrneho domu, kde sme boli pohostení ako sa patrilo a teda musím pochváliť, kaša zase raz sýta a chutná. Po pivku a dvoch poldecákoch domácej ma akosi bralo do spánku a kedže nás ráno čakala dlhá cesta, pobrali sme sa teda k spacákom.

Ranné rozlúčenie a poďakovanie nám pripravilo pozitívnu náladu na ďalšiu cestu smer Nitra. Po našom príchode do tohto historicky význameného mesta sme sa stretli s ďalšími stredoslovákmi, ktorí sa pridali k našej ceste na obrad Dažbogových vnukov. A tak sme s mojou milovanou polovičkou v sprievode Kuba a Lukáša zamierili na staroslovanské hradisko z čias Veľkej Moravy – Lupka. I keď je toto miesto prírodnou rezerváciou, miestami som mal pocit, že som v rezervácií odpadkov. Po stretnutí starých známych sme rozbehli debatu, no ani sme sa nenazdali a už sa trúbilo na začiatok obradu. Ten rovnako ako pred dvoma rokmi viedla kňažka, ktorá vzývala a velebila Matku Mokošu, bohyňu plodivej sily, patrónku žien, našu Matku Zem. Kňažka svoju úlohu zvládla výborne a som veľmi rád, že tento obrad bol v podaní ženy, kiež by ich bolo aktívnejších viac. Po skončení sme dostali na ruky nite, ktoré nám pripomínajú obrad k Mokoši a vedze, že pri písaní ju mám stále na sebe a kým ju čas nepremôže ostane na mojej ruke.

Krátku chvíľu rozjímania prerušilo trúbenie k druhej časti obradu, k ucteniu si našich predkov. Ten viedol žrec dažbogových vnukov Budislav. Zvolal našich dedov i baby k nám, nech môžme s nimi rozjímať a cítiť ich prítomnosť. Chvíle pohostenia a prípitkov sa niesli našimi ústami, a tak ako ma medovina hriala na jazyku tak ma hrial pocit z obradu pri srdci. Aby neostali duše blúdiť vo svete živých, poďakovali sme a obrad sa ukončil. Lúčenie sa s našimi známymi bolo znova to čo nemám rád, no viem že sa zase raz stretneme pri spoločnom obrade a uctení si bohov, týmo im chcem všetkým poďakovať.

Sláva regiónom západného Slovenska!

Stanislav

zdroj druhého článku: http://www.dazbogovivnuci.estranky.sk/clanky/reportaze/tourdemokosa

Advertisements
komentáře 4 leave one →
  1. Shaman permalink
    Listopad 17, 2011 21:57

    I ja sa pripojujem k srdečnej gratulácii. Nech na Vás veční bohovia hľadia žehnajúcími očami a cesty Vaše nech sú plné radosti, hojnosti a smiechu.

  2. Budislav permalink
    Listopad 17, 2011 18:34

    Na našom obrade /Dažbogovi vnuci/ bola prítomná aj novinárka z regionalnych novín, ktorá napísala o podujatí článok, ktorý sa niesol vo veľmi pozitívnom duchu. majorita sa k nám „pohanom“ teba nemusí stavať vždy len negatívne. Záleží od prístupu a to na oboch stranách. Pre zlepšenie obrazu o nás je doležité neskýrávat sa a neuzatvárať sa pred okolitým svetom. Sektársky prístup skor škodí ako prospieva. Samozrejme, s tou otvorenostou voci „verejnosti“ to zas netreba preháňať, týka sa to hlavne tých obradov. Robiť z toho divadlo pre „masy“ by bolo nedostojné.

  3. Listopad 16, 2011 23:10

    Jistě se ovšem někde zase dočteme, že to byly akce „zlých extremistů, co se za pohanství jen schovávají“….
    Já ovšem gratuluju soukmenovcům ze Slovenska, že se jim daří takové pěkné akce!

  4. hmmm. permalink
    Listopad 16, 2011 21:53

    zajímavé…a lákavé to zažít…

Zanechat Odpověď

Vyplňte detaily níže nebo klikněte na ikonu pro přihlášení:

WordPress.com Logo

Komentujete pomocí vašeho WordPress.com účtu. Odhlásit / Změnit )

Twitter picture

Komentujete pomocí vašeho Twitter účtu. Odhlásit / Změnit )

Facebook photo

Komentujete pomocí vašeho Facebook účtu. Odhlásit / Změnit )

Google+ photo

Komentujete pomocí vašeho Google+ účtu. Odhlásit / Změnit )

Připojování k %s

%d bloggers like this: