Skip to content

Pokračovanie vytýčenej cesty

Červen 16, 2011
by

Napísal JOZEF ANDRÁŠ

Týmto článkom som chcel reagovať a prehĺbiť načatú myšlienku v článku Mládež Európy sa búri už aj v Španielsku! Prečo sa tá slovenská nedokáže ani organizovať?

Pre slovenskú ponovembrovú mládež, ktorá sa snaží viac-menej odporovať zhubným trendom Nového svetového poriadku, demokracie, liberalizmu a morálneho úpadku, a vie, že jednotlivec dokáže zmeniť chod celého univerza, sa črtajú dve základné možnosti: primárne, kým tieto cesty vymedzím taxatívne, vypíšem, aké základné fundamenty sú pre vytrvanie v národoveckom smerovaní životom nemysliteľné.

Závislosti

Je nepredstaviteľné, aby osoba, ktorá sa hrdo identifikuje s národoveckou ideológiu, mala nad sebou jav, ktorý ju dokonale ovláda, ako napríklad povinnosť si pri každej situácii nájsť zámienku na pitie alkoholu.

Alkoholizmus nemusí nutne znamenať, že jedinec je permanentne pod vplyvom alkoholu, hlavným znakom je potreba pravidelného pitia – hoc aj v malých dávkach. Výhovorky ako „môj dedo sa dožil deväťdesiatky a pil každý deň za pohárik“ nemajú žiadnu hodnotu, pretože alkoholizmom trpia už aj tínedžri.

Tabakizmus a cigarety sú ďalšími neduhmi, ktoré je potrebné okamžite eliminovať. Všetci poznajú fajčiarov, ktorí stále tvrdia, že už pomaly prestávajú fajčiť – ide však len o primitívnu obranu vlastnej neschopnosti. Použijem analógiu so smrťou: človek je buď mŕtvy alebo živý – nič medzi tým, teda niekto je nefajčiar alebo fajčí – o frekvenciu nejde. Okrem zdravotných komplikácií, ktoré sa dostavia v dlhšom časovom horizonte, je fajčenie hlavne finančne veľmi nákladné, pre okolie odpudzujúce a je priamoúmerné znižovaniu fertility a potencie.

Drogy, verím, že nie je potreba ani spomínať, lebo spoločenské vedomie je v tomto ohľade natoľko vysoké, že aj najnevzdelanejší jedinci si uvedomujú, že drogy im nepriniesli žiadne pozitíva.

Vyššie spomenuté negatívne fenomény (alkohol, tabak, drogy) sú v priamom antagonizme s chápaním úplnej slobody ako ju interpretujú demokratické a liberálne tendencie, kde je rajom na zemi miesto úplnej dekadencie (San Francisco, Holandsko, Jamajka). Sloboda predovšetkým znamená, že jedinec je úplným pánom vo svojom živote a nič okrem viery ho neriadi.

Mamona

Mamonárstvo je všeobecne chápané ako potreba zhromažďovať a obklopovať sa hmotnými statkami.

Na prvom mieste je nezmyselná potreba začlenenia sa do národoveckých kruhov ničím iným ako len oblečením. Značkové šatstvo, s farbami, vzorom a potlačou patriace do dresscodu subkultúr, je prostriedkom jedine na obohatenie sa predajcov, ktorí, aj keď sa to deklaruje, žiadnym spôsobom nepodporujú národovecký prúd, naopak, vidia túto dieru na trhu a obohacujú sa na nevedomosti mladých ľudí.

Toto šatstvo je často predražené a kvalitou je porovnateľné s kvalitou šatstva vo vietnamských stánkoch. Správny národovec podporuje lokálnych výrobcov textilu – logika je jasná – peniaze, ktoré sa kumulujú v rukách slovenských podnikateľov podporia kraj – kraj sa má lepšie, a tým sa má v konečnom dôsledku dobre i výrobca i zákazník. Funguje tu tzv. Paretova efektívnosť – jednému bolo pridané, bez toho, aby druhému bolo vzaté.

Kult tela

Mládež, bez rozdielu pohlavia široko podľahla kultu tela – ženy vidia ideál krásy v umelej, vychudnutej, nadrogovanej a chirurgicky upravenej druhotriednej celebrite v treťotriednom bulvárnom plátku. Možno sa na tomto pobaví mužská časť čitateľov, no opak je pravdou. Mladí chlapci vidia ideál mužnosti v kope lesknúcich sa svalov, na plagáte v posilňovni, ktorá výzdobou môže pokojne konkurovať gay barom. Táto „mužnosť“ má ďaleko od pravej mužnosti, keďže osoby na plagátoch nie sú často schopné sexuálneho styku z dôvodu užívania steroidov a tzv. doplnkov stravy a aj fyzický útok proti nim kvôli vodou nafúknutému svalstvu znižuje možnosť ich sebaobrany.

Podobnosť v tomto zmysle vidím tú, že ľudia majú strach a komplexy pred svojou nedokonalosťou – ale je to to isté, ako keď záhradkár, ktorý pestuje plodiny pôvodným spôsobom, porovnáva svoje plody s tým, čo vidí v supermarketoch – lesklé, bezchybné, obrovské plodiny, ktoré sú ale bezcennou hmotou, bez vitamínov, bez životnej energie a pritom si neuvedomuje, že práve tie jeho plodiny sú doslova nabité láskou, pozitívnou energiou a prospešnými látkami. Buďme radšej malí a zdraví ako umelí a škodliví.

Sloboda bude spomenutá znova – v tomto prípade sloboda ako to, že si môžem kúpiť všetko, čo chcem a mám neobmedzený príjem. Znova je nad osobou obchodník, ktorý vymýšľa rôzne produkty, s ktorými sa snaží vzbudzovať pocit nedostatku a uspokojenia potreby, kde v prípade kúpy vlastne osoba zistí, že daný produkt vôbec nepotrebovala. Hlavne, že je zarobené a komerčná špirála sa roztáča.

Kariéra

Kariéra na prvom mieste – často počuť z úst ľudí, ktorí majú potenciál, že nemajú čas na rôzne aktivity z dôvodu strachu z perzekúcie štátnymi orgánmi, alebo z dôvodu obmedzenosti myslenia jednotlivca nechápu širšie súvislosti, ktoré sa ukážu až po nejakom čase.

Krčmový teoretizmus

Tento fenomén vidí mládež v partiách trosiek, s rozpadnutými životmi, manželstvami, deťmi, ktoré sa už k takýmto indivíduám nehlásia a v krčmových priateľstvách, ktoré stoja iba na tom či druhého pozvem na pálenku alebo nie. Mládež, či už nezámerne alebo zámerne, so slovami, že mne sa to stať nemôže, prehliada túto skutočnosť a naďalej piatkuje v krčme, pri veľkolepých rozhovoroch.

Stačí sa však započúvať do rozhovorov krčmových teoretikov a človek môže získať pocit, že sa zhromaždili najväčšie kapacity v oblasti práva, vedy, techniky, financií a celkového riadenia života, a pritom títo ľudia majú doslova existenčné problémy. Nevedia ukončiť školy, nevedia si nájsť partnerov, a ani dať si dokopy vlastný život a postarať sa o otázku adekvátneho zamestnania. Teoretici kvôli priazni partie alebo opačného pohlavia deklarujú o sebe ako nosia v sebe tvrdé zásady, ako sú dokonalí, aké majú veľké vízie. Pozorným sledovaním sa však zistí, že práve veľkí ľudia sa riadia heslom, že za nás nech hovoria činy, lebo slová sa hovoria ale chlieb sa je. Ľudia, ktorí to v živote dotiahli veľmi ďaleko, bývajú aj práve tí najskromnejší, pretože si uvedomujú pokoru a koľko sa vlastne ešte v danej sfére pôsobenia dá dosiahnuť.

Pokračovanie vytýčenej cesty

Teraz ak už boli obsiahnuté okruhy javov, ktoré mladého človeka, čo chce dačo dosiahnuť, kazia, pokúsim sa vytýčiť smerovania, ktorými sa dá ísť. Ak sa čitateľ vráti k nadpisu článku „Pokračovanie vytýčenej cesty“, mal by si rozložiť slová, ktoré v ňom figurujú, pretože každé má svoj význam. „Pokračovaním“ rozumieme prebratie žezla národovectva – žezlo, ktoré je zhrdzavené, vykradnuté, ohnuté a zdeformované. Našou jednoznačnou cestou je prinavrátiť ceste národovectva jeho plnú silu. „Vytýčený“ – turisti, ktorí chodia do hôr aj v zime vedia, že turistické značky, ktoré sú zakryté snehom sa nahradia tyčami, ktoré ukazujú smer. Náš smer bol už definovaný významnými národovcami. Dejiny sa neodohrávajú lineárne, ale stále sa opakujú – silnejší vyhráva nad slabším a stále dookola. „Cesta“ – priestor, po ktorom sa kráča, k záhube vedie široká a jednoduchá cesta, k naším cieľom vedia však dlhá, ale úzka a kľukatá cesta, kde aj malé zaváhanie znamená opustenie cesty a následné blúdenie v hmle nevedomia.

Cesta prvá: cesta národoveckého aktivistu, ktorý žije iba pre činnosť, príjmami si iba zabezpečuje základné ľudské potreby a celý svoj kapitál investuje do činnosti pre blaho národa. Vstáva s myšlienkou, čo dnes spravím pre národ a zaspáva s myšlienkou, čo by som ešte mohol spraviť. Takýchto jedincov nie je mnoho a po pravde len málo ľudí má predispozície pre tento životný štýl – národovectvo nie je hobby – je to životná filozofia. Takýchto ľudí v histórii by sa dalo spočítať na dvoch rukách. Títo ľudia si skutočne zaslúžia spoločenské uznanie, a kto nemá na to, aby takto podobne žil, je jeho nutnosťou takýchto ľudí podporovať – podporou, pomocou, všetkými možnými prostriedkami.

Rovnako títo ľudia môžu byť pre iných vzormi ako žiť a ako sa správať. V tomto zmysle je mimoriadne potrebné dať si pozor na falošných prorokov, exhibicionistov, sociopatov a zase len teoretikov, ktorí len hovoria, ale ak príde na lámanie chleba, slová sa strácajú, nemenia sa v čin.

Cesta druhá: Cesta uvedomelého článku reťaze. Každá reťaz je taká silná ako jej najslabší článok. Každý, kto sa nachádza v tomto spoločenstve, sa snaží o vybudovanie stabilnej pozície v živote, o zväzok s adekvátnym partnerom a hlavne o pokračovanie potomstva v čo najväčšom počte. Jednotlivec si môže povedať, že v dnešnej dobe je mať deti samovražda, ale opak je pravdou – naši predkovia, ktorí boli plne závislí od úrody, od darov prírody, mali podstatne viac detí ako sa rodí dnes.

Problémom sú zvýšené štandardy – je jasné, že primitívne zmýšľajúci ovčan, ktorý rozmýšľa typom „po nás potopa“, uprednostní značkové šatstvo, posedenia pri pive, lacnú zábavu, pred výzvou, akou je budovanie rodiny. Ovčania dnes potrebujú dvakrát ročne dovolenku pri mori, každý rok nový mobil a spoločenskú prestíž. A či je to samovražda? Nie, samovražda je zastavenie prirodzeného bytia. Veď práve dnes tie najchudobnejšie vrstvy majú najviac detí a vedia prežiť, tak nebudú vedieť prežiť tí zdatnejší?

Cesta, ktorou sa treba vydať v tomto smere, je cesta pokory, cesta pragmatického uvažovania s ohľadom na zvyky a tradície nášho národa, na zachovanie jeho kontinua. Človek tohto typu je všemožne vzdelaný – nie v zmysle titulov pred a za menom, ale v zmysle, že ho neprekvapí žiadna činnosť a vždy si vie nejako poradiť. Človek, ktorého potrebujeme, si vie zabezpečiť v prípade neočakávaných situácií vlastnú potravinovú nezávislosť, lebo si na svojom pestuje potrebné potraviny, pozná rôzne remeslá, aby nebol závislý, nerobí mu problém sa odtrhnúť od pút dnešnej komerčnej doby, ak sa ho deti opýtajú: „Čo budeme robiť?“ vie pre nich vymyslieť kopu aktivít a nie ich odkázať na televízor.

Človek, ktorého potrebujeme, je človek, ktorý je dobrým bratom, dobrou sestrou, dobrým otcom, mamkou, dedkom a babkou, kolegom a priateľom. Je na pomoci vždy, ak ho jeho priateľ žiada o pomoc, lebo vie, že ak raz on bude potrebovať pomoc, má kopu priateľov, ktorí pomôžu.

Obe cesty sú rovnako potrebné a majú rovnakú váhu, jedna je druhej nápomocná, jedna od druhej sa poúča, pomáha si a podporuje sa. Obe cesty sú potrebné pre život nášho národa, aby žil ako silný zdravý strom s koreňmi pevne v zemi, lebo strom, ktorý opustí svoje korene, umrie.

 

Advertisements
komentářů 22 leave one →
  1. Lukáš permalink
    Červen 20, 2011 16:08

    Mnohé myšlenky jsou dobré, ale některé pasáže by odpovídali tomu, že to psal poustevník…:-D, ovšem nacionalista a s početnou rodinou. Nemyslím si, že komunistická myšlenka naprostého altruismus má budoucnost, něco je nutné zpopularizovat.

    Bratranec před nějakou dobou dělal u Dana Landy (snad zabezpečovačku) a povídal mi, že v životě neviděl tak skromně zařízené obydlí…

  2. Myslič permalink
    Červen 19, 2011 02:21

    Do kopru to jde. Ale je třeba si uvědomit, že nelze být zároven‘ křest’an (katolík) a národovec. Protože pro katolíka je především první instance Vatikán a až pak třeba Bratislava…. U protestantů a pravoslavných ta schizofrenie není tak okatě zřejmá.

Zanechat Odpověď

Vyplňte detaily níže nebo klikněte na ikonu pro přihlášení:

WordPress.com Logo

Komentujete pomocí vašeho WordPress.com účtu. Odhlásit / Změnit )

Twitter picture

Komentujete pomocí vašeho Twitter účtu. Odhlásit / Změnit )

Facebook photo

Komentujete pomocí vašeho Facebook účtu. Odhlásit / Změnit )

Google+ photo

Komentujete pomocí vašeho Google+ účtu. Odhlásit / Změnit )

Připojování k %s

%d bloggers like this: